Oblaky času
27.02.2015 15:55
27.02.2015 Milan Banáš ©
Padol som na kolená
neopatrne, bolestivo
prenikol mi pocit telom
tak ako si jedného chladného rána
keď oblaky tancovali v lesoch hôr
zničila podstatu mojich básní a snov
za zlomok sekundy
minúty, hodiny, dni
všetko je stratené
v mračnách sa topí môj svet...
Bozk cigarety čo ma opíja
moje telo kľudne zabíja
bol to len omyl, že som to spravil
že si to spravila ty
A tak do tmy znova odchádzam
na miesto kde budem navždy sám
tak ako žijem život poéta
ktorý som celý život odmietal
byť otrokom v chladnom svete
že on našiel svoj obraz, čo dušu mu zhmotňuje
a tam kdesi v diaľke dievča, čo jeho dušu maľuje
si môj úsmev a moja slza, moja snová víla drzá, moja temná dušička
ja zamiloval sa do vlastného odrazu
ktorý zmenil náhle môj svet aj náladu
ostali však po ňom len črepiny spomienok
náhle
avšak ticho
už ho vôbec nepozná
to čo bolo ich
už len ona má