Nádych bez nehy
19.01.2015 22:41
Milan Banáš © 1/19/2015
Vánok čo sa občas s lístím pohráva
s mojou predstavivosťou sa jemne
aj divoko zahrával
končeky vlasov a tvoje telo je tak blízko
je koniec časov, keď slzy chutili mi trpko
teraz tu stojím
pred touto kráskou.
Končeky prstov cestu si nájdu
telom sa zvezú, na drzú cestu
nie je to lístie, čo sa v tme chveje
na bránu dolnú útočím smelo
nádhernú odozvu
ale aj prosbu...
Tvoje telo horí, obrany neni
nebozkávaš viac už len moje pery
musel som padnúť
aby som mohol
ten vrchol načnúť
červené vlasy
nádych bez nehy