Kameňom zakrytá
28.11.2014 11:22
© Milan B 10/2014
Počul som spev tvojich očí
keď do mojich ticho pršalo
túžobne čakal po tme som kdesi
spomínal na prespaté dni a prebdené noci
túžil
aby sa moje oko šťastne opäť s tvojím zvítalo
Nesiem si v sebe krehkého umelca
snílka čo obrazy slovami maľuje
navonok však mám kamenným štítom zakrytú tvár
skrz ňu prenikne do mňa jedine žiaľ
svoj svet si sklamem
dažďom slz klamem ja zúfalo zas
Nádej, je všetko čo ostalo v nás
napíšeš dopis, odvrátiš tvár
láska, je domov čo som ja spálil
vzala si všetko skôr, než som mal rád
spoveď je niekedy v slovíčkach skrytá
odpoveď na všetko
čítaš ju myšlienkou, duše sa spytuje tvoj vlastný hlas
Až zhasnú všetky tvoje sviece
ktoré skrz temnom vo mne svietili
vybehnem z klietky železných citov
domovom ho kedysi sme volali
zakričím s hlavou v rukách do prázdnoty
budem utekať ďalej proti vetru
až za chrbtom stratíš sa
vzal som nám všetko
nevrátiš sa mi